WHAT I WISH I HAD KNOWN BEFORE MOVING TO MY RURAL HOMETOWN

Už je to takmer 8 mesiacov, čo som po 7 rokoch opustila milovanú Prahu a vrátila sa domov na Slovensko. Odvtedy zvažujem, že sa nechám zbaviť svojprávnosti. Zjavne mám nejakú ťažkú poruchu a niesom schopná samostatne prijímať rozhodnutia o svojom živote. Keďže moje rodné mesto nie je práve mekou spoločenského života a ani žiadnym gastronomickým rajom, bol pre mňa návrat do rodného mesta pomerne veľký fyzický a psychický šok.

Social Life: Mohla by som sa skromne označiť party-bytosťou, vďaka čomu si moje telo zvyklo na určitý pravidelný prísun alkoholu a všetkých tých srandičiek s tým spojených. Určite tým nechcem povedať, že skladové zásoby miestnych barov nedokážu uhasiť môj neutíchajúci smäd. Ale tiež to tu na žiadne párty v štýle ruka hore, noha v torte až do rána bieleho nevypadá. Pre človeka, ktorý mal vo zvyku žúrovať bez ohľadu na to či bol víkend, pracovný deň alebo štátny smútok, to bola dosť radikálna zmena.
Food: Všetci, čo ma poznajú vedia, že ľúbim dobré jedlo. Okej, nalejme si čistého vína. Ľúbim akékoľvek jedlo. Ak niečo nezjem tak je to len preto, že by som za to išla sedieť. Ale možno ešte viac než jedenie ako také mám rada, keď samotné jedlo alebo miesto ulahodí môjmu jazýčku, očku a ideálne aj foťáku. No čo vám budem hovoriť. Minule som dostala strašnú chuť na sushi. Nemyslím také čo predávajú v tých vietnamských reštauráciách za 129 Kč, ale také naozaj dobré. Pri ktorom vám plače peňaženka. No a viete ako sa volá najlepšia a vlastne jediná sushi reštaurácia u nás? Lidl.

Shopping: Patrím k ženám, ktoré na oblečenie minú aj peniaze, ktoré nemajú. Z toho finančného hľadiska je určite výhodné bývať v meste, kde najlepšia nákupná zóna sa volá Galéria Komín. Už len z toho názvu srší exkluzivita obchodov, ktoré sa tam nachádzajú. Na druhej strane však značne trpí moje duševné zdravie, keďže  nákupy pre mňa vždy boli, sú a budú najúčinnejšou formou terapie. Kto tvrdí, že šťastie sa nedá kúpiť, tak len nevie kde nakupovať. Určite to však nieje v Galérii Komín. 

Love: Posledným krokom k samovražde bola analýza lokálneho trhu potencionálnych budúcich manželov. Výsledok? Už si hľadám na bazoši nejakú mačku, aby som neumrela úplne opustená.

Ja viem, ja viem - deti v Afrike nemajú čo jesť a ja si kvôli takýmto absurdnostiam pomaly prikladám žiletku k zápästiu. Ale poľutujte ma prosím. Mám to rada. :)

Vaša Viki

jeans: Levi's // denim jacket: vintage // bracelet: Michael Kors // bra: Intimissimi



10 komentárov

  1. Tak Lidl mě pobavil a umím si představit, jak to někdy dokáže být náročné (mám rodinu na vesnici). Ale neboj, ani v Praze to není žádná sláva, jen já si místo té mačky pořídila psa.. :D
    The Linheart

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Haha :D tak som rada, že ma ten odchod nemusí až tak veľmi mrzieť :P

      Odstrániť
  2. 😄😄 tak toto je naozaj podarene. Ja stale zvazujem kde by som sa chcela raz usadit. Momentalne som v Ba, ale rozmyslam nad odchodom na vychod, hlavne teda na dost krajny vychod. V podstate by som asi tieto problemy neriesila, lebo nakupujem najviac na internete 😁, ale ktovie, mozno by mi tiez mesto chybalo a prisla by som na to, ze by ma na dedine porazilo... neviem no

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nebudem ti klamať - určite si prejdeš obdobím plaču, záchvatov úzkosti, zvažovania samovraždy alebo vraždy. Ale neexistuje bolesť, ktorú by čas nevyliečil. Aspoň týmto sa už pár mesiacov utešujem ja. ;)

      Odstrániť
  3. To zvládneš! Verím ti! Krásny príspevok!

    https://laureysworldkitchen.blogspot.sk

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Nemáš zač! :D :))Mimochodom pekný blog!

    https://laureysworldkitchen.blogspot.sk

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Ach, ja som tiež z Rimavskej, ale keďže som ju zatiaľ neopustila na dlhšie obdobie, nevnímam ten radikálny rozdiel. :D Party človek síce nie som, ale musím súhlasiť so všetkým! Občas však aj malé mestá majú svoje čaro.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. určite majú svoje čaro ;) inak by som sa sem nevrátila :)

      Odstrániť