BARCELONA | TRAVEL DIARY

Viem, že by som mala pridávať fotky Starbucks vianočných kelímkov, pohoršenie vzbudzujúcich holých členkov v teniskách, ktoré k zime vôbec nepatria a asexuálnych svetrových outfitov, ktoré k zime bohužiaľ patria. No ja sa v mysli už vyvaľujem niekde na pláži v piesku ako taký vorvaň. Takže smola. Dnes to bude drobný throwback do až príliš slnečnej Barcelony, ktorú som bola kuk v lete 2016.

Španielsko som si úplne zamilovala. Asi kvôli všadeprítomnému mám-pičizmu, ktorý tam vládne. Všetko čo sa dá, odkladajú na zajtra. A zajtra je predsa každý ďalší deň (ah, moja najobľúbenejšia životná filozofia). Španieli sa do práce moc nehrnú a keď v nej už náhodou sú, rozhodne sa neprethrnú. Poobede majú, pre nich a pre mňa, najposvätnejšiu siestu. Je to národ, ktorý sa rád baví, nestresuje a chlastá. Tým posledným bodom sú nám, Slovákom, veľmi podobní. Skoro ako bratia.

Bývali sme v Ayre Hotel Caspe za 300 € na 3 noci, 2 osoby, bez raňajok, klíma, výťah, posteľ. By ste sa divili, ako si človek po pár zážitkoch váži, že ubytovanie zahŕňa normálnu posteľ a nemusí spať napr. na konferenčnom stolíku zakrytom plachtou, ktorý sa už ako posteľ ani netvári. Hotel je na dva skoky od Parc de la Ciutadella a na štyri a pol od Barcelonety (to je tá pláž). My sme boli odvážni a peši sme sa odtiaľ dostali aj k Sagrada Familia a potom až do Park Güell. Zistili sme, že odvaha sa preceňuje. 

Vonku bolo asi milión a dva stupne, takže chuť do jedla bola jedna z posledných vecí, ktoré sme mali. Naopak taká sangria sa počas celej dofči nikdy neodmietala. Paella bola pre nás povinná jazda. Popri sangrii, tapas, Ibize, futbale a Nadalovi je to jedna z typicky španielskych záležitostí. Neverili by ste, ako dlho sme vyberali tú správnu reštauráciu, v ktorej ju ochutnáme "poprvé". Pokiaľ ide o stratu panenstva, som veľmi vyberavá. Nakoniec sa to vyplatilo. Xup Xup Restaurant nám spôsobila poriadnu gastro rozkoš. Mňam! Za paellu pre dvoch, alioli (domáca cesnaková majonéza s pečivom - bože mňam sliny si už utieram), sangriu a posedenie na terase sme zaplatili cca 70 €.

Žiadne ďalšie foodie tips odomňa nečakajte. V tej dobe som ešte fungovala ako normálny človek a nezaznamenávala som si na instagram ešte aj farbu ranného moču. Staré dobré časy. Dávajte si však pozor na tri základné veci:

  • siesta - je ako hnačka - nevyspitateľná a nikdy neviete kedy, kde a na ako dlho vás zastihne. Aby sa vám náhodou nestalo, že ostanete umierajúc od hladu stáť pred zatvorenou reštauráciou.
  • poplatok za sedenie na terase - je to nejaké % z hodnoty účtu, o ktorom vám väčšinou nikto nepovie. Ja som to našla napísané niekde vzadu na menu takými malinkatými písmenkami, akými sa píšu tie najzákernejšie podmienky poistných zmlúv.
  • turbo obsluha - nemá zmysel sa nad tým ani rozčuľovať. 

Niesom a nikdy nebudem pamiatkový typ, takže vám k tejto téme nič inteligentné nenapíšem. Ale mám jeden skvelý tip - kúpte si vstupenky na pamiatky, atrakcie alebo záchody, ktoré chcete navštíviť vopred cez internet. Nestrávite tak pol dňa stáním v radoch. Ten čas radšej, ako my, využite na chlastanie a potenie sa.

Zase raz jeden užitočný travel guide by viki. Ale trošku som sa zlepšila, nie? Alebo ani nie no.

Hasta la vista, baby.

2 komentáre

  1. Skvelý článok, veľmi sa mi páči forma akou si ho poňala :D
    V júni idem do Barcelony a veeeeľmi sa tam teším :)
    Musím pochváliť aj fotky!

    The Noela

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujeem <3 oh ja by som sa tam hneď vrátila ! teš sa! je na čo :)

      Odstrániť