NIAGARA FALLS | TRAVEL DIARY


Po dokonalom Orlande tu máme ešte jedno (posledné) pokračovanie nášho amerického leta 2015. GoPro-čka bola už pokazená a my sme boli odkázaní na naše profi mašinky - iPhony 5S. Ešteže sme GoPro nekupovali práve kvôli výletom v USA. Cítite v tom tú iróniu, že? Po skončení práce nám ostal úbohý týždeň na cestovanie. Rozhodli sme sa 2 dni stráviť na Niagarských vodopádoch, 3 dni v Orlande a posledné 3 dni v New Yorku, odkiaľ sme odlietali do Prahy. Cesta z Bethany Beach (kde sme pracovali, pozn. redakcie) trvala ku kanadským hraniciam nádherných 10 hodín. Pre väčšinu ľudí to znie desivo, ale pre mňa je to bežná cesta do Prahy. Bežne sa mi stáva, že idem do Prahy (2x10 hodín) len na otočku, kvôli jednej party.

Samozrejme musím vám sem vsunúť aj teóriu, nech sa trošku vzdelávate, čitatelia moji milovaní. Vodopády sa nachádzajú na hranici USA a Kanady (preto sú parky dva - americký a kanadský - a líšia sa predovšetkým atrakciami) a skladajú sa z 3 častí. Horseshoe Falls sú omnoho väčšie a patria kanadskej časti. Americká časť sa skladá z American Falls a Bridal Veil. Týmto by som toto obsiahle náučné okienko uzavrela. Cítite sa múdrejší?

Po príchode do parku (logisticky logické, že do toho amerického) sme rovno zamierili ku kasám a kúpili si vstup na 5 atrakcií, ktorý stál okolo 40$ a vyšiel asi najvýhodnejšie. Z kanadskej strany si človek môže vyskúšať iné atrakcie, ale z tej americkej je možnosť si vodopády lepšie ošahať. A to doslova.

Hneď sme sa začali natešene triasť na atrakciu Maid of the Mist, čo je vlastne vyhliadková loď popri vodopádoch. Dostali sme outfit v podobe sexi modrých pytlíkov na odpadky. Trasa viedla najprv okolo amerických vodopádov. Všade bolo počuť samé "Wooooow!" "Bjútifl!" "Ó maj gad!" a ten cvakací zvuk iPhonov. Moja duša mala aspoň kúsok pokoja, lebo všetko sa dalo relatívne pekne zachytiť mobilom. Dokonca mi preblesklo hlavou, že to bez tej GoPro možno aj prežijem. O pár minút sa všetko zmenilo. Hneď ako sme sa začali približovať k mohutnejším kanadským vodopádom, začala apokalypsa - dážď, vietor, hukot, vraky potopených lodí. Telefóny sme skryli (mne v tom momente začala intenzívnejšie chýbať GoPro) a začali sme si to užívať na vlastné oči. Nič som nevidela, nič som nepočula, nikto nepočul mňa a tak som sa celá zabalila do pláštenky. Loď sa chvíľami až nepríjemne približovala k valiacej sa vode a ja som začala chápať tie odpadkové koše, čo na nás navliekli. To aby mali menej práce s našimi utopenými mŕtvymi telami a mohli ich rovno odnášať do márnice. Ani som sa nenazdala a o pár minút bolo po mojich hororových predstavách o našej smrti. Ocitli sme sa späť na teplom slniečku plní dojmov, pojmov a vody.


Slováci a Česi nemajú vízovú povinnosť na vstup do Kanady. Asi preto, že Amíci absolútne netušia, kde Slovensko a Česko je. Raz sa ma jeden pýtal, že odkiaľ som a ja hrdo naňho, že Slovakia. On na to, že kde to presnejšie je. Naivne som myslela, že priblíženie svetadielu bude stačiť. Moja odpoveď, že je to v Európe bola ocenená reakciou: "Aj som si myslel, že si z Texasu." Vzdala som to. Začala som hovoriť, že som z Oklahomy.

Ale späť na Niagary. Rozhodli sme sa teda pre takú bežnú poobednú prechádzku. Do Kanady. Prechod je fakt veľmi zložitý. Človek musí zdolať až jeden most Rainbow Bridge a absolvovať náročnú pasovú kontrolu. Čítaj ako malú búdku, v ktorej sedí jeden osamelý colník, ktorý sa teší z možnosti si s vami podebatiť o tom, čo prelomové do Kanady pašujete. Z kanadskej strany sa nám naskytol prekrásny výhľad na celé vodopády. Boli sme však už mega unavení, tak sme sa dosť skoro pobrali naspäť na americkú stranu, aby sme stihli ohňostroj a odvoz do postele. Samozrejme, Američania sa v dôkladnosti kontroly nezapreli. Človek po tom všetkom vypočúvaní chvíľami sám o sebe pochyboval, či naozaj neprišiel spáchať do USA nejaký atentát.

Po všetkých svojich doterajších skúsenostiach s mužmi som sa naučila nemať nikdy veľké očakávania. Platilo to aj pri atrakcii, ktorú sme si naplánovali na druhý deň nášho pobytu Cave of the Winds. Tu sme pre zmenu dostali žlté pytle na mrtvoly a českú národnú obuv - sandále. Pripadala som si celý čas ako kondóm. Začalo to celé nevinne zurčiacimi potôčikmi, kvetinkami, trávičkami a schodíkmi, ktoré nás viedli okolo celej tej masy valiacej sa vody. Pekná romantická náučná stezka. Odrazu sa ocitneme priamo pár metrov od padajúcej vody. Všade okolo pobehovali pištiaci ľudia s mobilmi vo vodotesných obaloch alebo tí, ktorí si už žmýkali oblečenie po odfotení dokonalej fotky. Vtedy ešte Instagram nefrčal. Doľahol na mňa taký ten pocit, keď sa chcete schúliť do klbka a plakať. Za svojou, podotýkam vodeodolnou, GoPro, ktorou by som spravila takú popiči fotku toho, ako som spláchnutá Niagarskými vodopádmi. Fňuk. Ale bol to najlepší zážitok z tohoto výletu.

V cene vstupenky bolo pár ďalších atrakcií, ktoré nestoja za reč, ako premietanie dokumentu o ľuďoch, ktorí prežili pád z vodopádov (napríklad v sude) alebo návšteva rybičiek v akváriu. To už bolo len zabíjanie voľného času.

Boli ste tam už niekto? Asi hej. A páčilo sa?

Majte pekný vlhký zbytok dňa,
Vaša Viki.

2 komentáre

  1. Krása :) ja som ich navštívila asi pred 7 rokmi no dodnes to mam v pamati :) A inak pri mne, ked som hovorila o Slovensku, tak si mysleli niektori americania, ze nemame televizor a pri ohnostroji sa ma zas jeden pytal ci som uz nieco take niekedy videla....:O
    LIFE IN PICTURES BY LU

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. :D:D:D:D:D:D:D hhh žasnem z nich..ako môže byť nejaký národ taký blbý :D

      Odstrániť